AUSTRALIA

                  Vakoveverica krátkohlavá                                 

                             Latinský názov: Petaurus breviceps

Vzhľadom sa podobajú na poletušky. Dokážu plachtiť minimálne 50 metrov. Austrálčania ich volajú „cukrové poletušky“, pretože obľubujú sladkosti ako sladkú miazgu, ktorá sa objavuje po poranení stromu. Ich potrava pozostáva hlavne z ovocia, chrobákov a malých zvierat, ako sú mláďatá vtákov. Sú to nočné zvieratká.Samce majú pachovú žľazu v strede na vrchu hlavy, ktorá vytvára typickú lysinu v prostriedku čierneho pásu, ktorý majú na hlave. Ďalšiu pachovú žľazu majú na hrudi. Samice majú jednu vo vaku.Samce si pachom hrudnej a čelovej žľazy vymedzujú svoje teritórium. Vytvárajú tri rôzne „vône“: jedna je sladká - „kvetová“, ďalšia sa dá ťažko opísať, ale nie je veľmi výrazná, tretia je veľmi prenikavá a zviera ju vydáva, keď sa niečoho bojí.Vydávajú veľmi zaujímavú škálu zvukov. Prvý zvuk sa podobá tichému chodu elektrického strojčeka. Vydávajú aj akýsi štekot, ktorý pripomína hlas šteňaťa. Niekedy „kašľú“ alebo syčia. Počas dňa, ktorý trávia v hniezde, vydavajú cvrlikavé alebo štebotavé švitorenie. Vakoveverice krátkohlavé majú, tak ako iné vačkovce, krátku graviditu, ktorá trvá približne 16 dní. Mláďatá, zvyčajne 1-3, sa rodia drobučké , neosrstené a musia si samostatne nájsť cestu do matkinho vaku, kde sa prichytia na mliečnu bradavku. Vo vaku zostávajú asi dva mesiace.Po tomto čase začínajú vyliezať z vaku na krátky čas. Keď už natrvalo opustia vak, zavesia sa na matkinu srsť na bruchu, alebo zostávajú v hniezde so samcom.